Milión červených ruží, chceli by sme celý svet.
V objatí sme ako kruhy, bez začiatku, bez konca.
Vetrom nesieš prvé šifry, pot ma šteklí na perách.
Načo lúštiť povedané? Zamotať sa v riešeniach?
Je to všetko tu, leží ti to na očiach.
Nezľakni sa rezných rán.
Pod nimi je skytým písmom vytlačené,
komu dlžíš ďakujem.
Našiel som ho na najvyššom poschodí
Nechávam sa zraniť len raz, od teba zvládnem viac
Čakal som pridlho?
Kto taký obraz sveta oné ráno dal mi?
Z konca idem naspäť na štart